Poľské priezviská sa tvorili po dlhú dobu. V pätnástom storočí sa objavila prvá zmienka o nich. Potom prešli rôznymi zmenami, v dôsledku čoho je ich zvuk teraz pomerne ľahko rozlíšiteľný od ostatných.
Obsah materiálu:
Vzdelávacie funkcie
Prvé poľské mužské priezviská sa objavili počas formovania Gentry. Kvôli nedostatku pravidelných vojsk v krajine sa musel gentleman zjednotiť v prípade vojny a vytvoriť klanovú milíciu, ktorá sa po plnom formovaní stala podriadenou kráľovi.
Shlyakhtichi, ktorý sa spojil do komunít, dal svojmu klanu meno, vytvoril erb klanu, ktorý dal základ pre vytvorenie priezviska. Každý, kto patril k tomuto klanu, niesol také priezvisko, po ktorom sa objavil pojem „vzťah založený na známkach“. Výsledkom bolo, že ľudia z rôznych rodín mali rovnaké priezvisko, ktoré patrilo ich klanu a erbu.
Každý poľský šľachtic od tej doby mal dosť dlhé celé meno, vrátane:
- vlastné meno;
- priezvisko;
- názov miesta, odkiaľ je daná osoba;
- názov erbu.
Takto by sa dalo pomenovať prosperujúcejšieho Poláka: Jakuba Lewandowského z erbovského erbu Sobenie. Neskôr sa toto meno zmenilo na dve mená a začalo to vyzerať takto: Yakub Boycha-Lewandowski.
Chudobní krajania nepotrebovali priezviská, a preto ich začali nosiť neskôr. Výsledkom bolo, že v sedemnástom storočí mali všetci mešťania priezviská a potom dedinčania.
Podobne ako mnohé národy, aj mená Poliakov nadobudli svoj význam v mene predkov, povolania, miesta narodenia. Priezvisko sa neskôr zdvojnásobilo, medzi šľachticami a dnes takmer všetky pozostávajú z jedného slova.
Hlavným rozdielom medzi poľskými priezviskami sú prípony -ts (s) cue alebo –e (o) vich. Prvá možnosť patrila iba k šľachte, ktorá naznačovala prítomnosť majetku, symbolizovala jeho meno. Bolo také prestížne mať také meno. Ďalším rozdielom medzi poľskými priezviskami je stres, ktorý sa zvyčajne kladie na predposlednú slabiku.
Druhá prípona prišla do Poľska z Bieloruska a Ukrajiny, v ktorej bolo dosť žiadané a hovorilo o vysokom sociálnom postavení. Nebol populárny u Poliakov.
Rozdiel medzi mužskými a poľskými priezviskami sa zistil v dôsledku rozdielov v koncovkách, takže meno mužov sa končí znakom –s (q) ki a pre ženu sa končí znakom –s (q) ka, napríklad Chizhevsky - Chizhevsk alebo Zbarazhsky - Zbarazhsk. Existujú aj priezviská, ktoré sa pri zmene druhu prepravcu nemenia. Patria sem napríklad: Novak, Koval, Kovalchuk.
V Poľsku, keď je vydatá, je obvyklé vziať si meno manžela, ale je povolené mať dvojité meno. Muž môže využiť takúto zmenu. Pri narodení detí sa spravidla uvádza meno otca. V krajine je možné zmeniť priezvisko uvedené pri narodení.
Existuje mnoho rôznych dôvodov na jeho zmenu:
- disharmonický;
- priezvisko nie je poľské;
- náhoda priezviska s menom a ostatnými.
Pre výslovnosť poľských priezvisk v ruštine sú niektoré znaky. Konečný „lyžiarsky“ bude znieť ako „obloha“, to isté platí pre ženské verzie: „dska“ - „dska“. A priezvisko, znejúce po poľsky, ako „Kovalyuv“, bude znieť a bude napísané rusky ako „Kovalev“.
Zoznam poľských priezvisk pre mužov a ženy
Rovnako ako v iných krajinách, aj v Poľsku sa vyskytujú bežnejšie, zriedkavejšie, krajšie alebo zábavnejšie priezviská. Niekedy potrebujete poznať preklad z poľštiny, v iných prípadoch stačí jeden zvuk a priezvisko zostane vždy v pamäti.
krásny
Existujú veľmi krásne priezviská, ktoré sú ideálne na kombináciu s menami a patronymiou týchto ľudí.
Všetky sú harmonické, vhodné pre mužov a ženy:
- Mantsevich;
- Brylska;
- Delong;
- Gaios;
- Meltsazh;
- Rax;
- Damenski;
- Kinski.
Nie je ich veľa, sú pomerne zriedkavé. Ich pôvod je skôr európsky, mnohí nie sú ochotní ísť od otca k dcére alebo od manžela k manželke.
obyčajný
Podľa štatistík sú najbežnejšie priezviská v Poľsku:
- novak;
- Kowalski;
- Wisniewski;
- Wojcik;
- Kowalczyk;
- Kaminsky;
- Lewandowski;
- Zielinski;
- Szymanski;
- Wozniak;
- Dombrowski.
Správna výslovnosť týchto mien dáva poľský pôvod (dôraz na predposlednú slabiku). Pravopis sa uvádza v ruskom prepise, v poľskom jazyku nie je písmeno „n“ vyslovované a nie je napísané.
málo
Existujú aj priezviská, ktoré sa raz objavili v Poľsku a potom vymreli. Dôvodov môže byť niekoľko, hlavným je však nedostatok potomkov alebo posledná zmena priezviska na iné.
Medzi zaniknuté priezviská patria:
- grif;
- Popelidy;
- zápästia;
- Soběslav;
- Samboridy.
Takéto priezviská sú v súčasnosti dosť zriedkavé:
- Gediminas;
- Buremski;
- bunt;
- Drutsk;
- Zaslavsky;
- Mstislavsky a ďalší.
Poslední nositelia týchto priezvisk potomkov neopustili. Dnes to môžu nosiť tí, ktorí zmenili svoj nesúhlas, pričom si vzali jedno zo svojich predkov. Napríklad priezvisko Golovnya vymrelo pozdĺž ženskej línie v roku 1590. Stalo sa tak kvôli tomu, že sa pani vydala a vzala priezvisko svojho manžela, ale potomkovia si pri zmene priezviska môžu vziať dievčatko a oficiálne sa zaregistrovať pod ňou.
